Pstruh dúhový

(Salmo gairdneri, syn. Oncorhynchus mykiss)

O "duhákovi":

Pstruh dúhový je pôvodne severoamerický druh ktorý bol od roku 1884 so striedavým úspechom vysádzaný do rôznych vôd celého sveta. V roku 1988 boli do Európy dovezené dve formy Pstruha dúhového a neskôr došlo v odchovných liahniach k ich vzájomnému skríženiu. Na Slovensko bol dovezený v roku 1966 do kláštora pod Znievom a vyliahnutý plôdik sa stal základom generačného stáda. V Amerike Pstruh dúhový obýva rieky a jazerá tichomorského pobrežia. Vyskytuje sa tu od Beringovho mora až po pobrežie južnej Kalifornie. Osídľuje tu podobné prostredie, ako pstruh potočný u nás na Slovensku. Tiež tento druh vytvára rôzne varianty. Každá z nich bola povodne považovaná za samostatný druh. Sú uňho tiež známe ťažné a neťažné formy. Pstruh potočný a pstruh dúhový sú ale úplne rozdielne druhy, vzdialene aj systematicky. Pstruh potočný patrí do rodu Salmo a pstruh dúhový k rodu Oncorhynchus. Z všeobecného hľadiska je pstruh dúhový odolnejší ako pstruh potočný, znesie oveľa vyššie teploty, nižšiu hladinu rozpusteného kyslíku vo vode, alebo vodné zákaly. Je veľmi obľúbenou športovou a chovnou rybou, rýchlo rastie a môže sa prikrmovať umelými granulami. Väčšina rybárov víta výskyt pstruhov na podhorských nádržiach v očakávaniu vzrušujúcich športových zážitkov, ktoré poskytujú stovky variant v rôznych podmienkach. Ale pstruh dúhový je niekedy rovnako plachý ako pstruh potočný, a nedá sa oklamať. Za horúcich letných dní, kedy je hladina pokrytá zelenou vrstvou vodného kvetu, rad pláva tesne pod vodnou hladinou. Vtedy je nesmierne opatrný a väčšinou ignoruje všetky rybármi ponúkané nástrahy. Na zachovanie početných stavovo pstruhov dúhových pri vzrastajúcom tlaku, znečisťovaniu vôd a komerčného lovu, bude dôležité rozširovať umelý chov na farmách. K tomu dochádza na celom svete, ale zatiaľ čo sa do vôd vysadzuje stále viac rýb odchovaných na pstruhových farmách môže sa stať že divoké formy pstruha dúhového postupne vymiznú. Pstruh dúhový sa vzhľadom dosť podobá pstruhu potočnému, odlišuje sa ale výrazne fialovo dúhovým pásom po bokoch tela, ktorý sa tiahne v oblasti bočnej čiary od hlavy až ku chvostu. Telo má hustejšie bodkované čiernymi škvrnami a tiež dorastá do väčších rozmerov a hmotností ako pstruh potočný. Telo má pretiahnuté, trocha sploštené s vysokým chvostovým steblom. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou opäť nechýba tuková plutvička. Na chvostovej a tukovej plutve je množstvo tmavých škvŕn a bodiek. V bočnej čiare má 135 až 150 malých šupín. Medzi bočnou čiarou a tukovou plutvičkou je 14 až 19 (zväčša 16 šupín) vrátane šupín bočnej čiary. Rypák je tupý, ústna štrbina široká. Horné a dolné žiabrové výrastky prvého žiabrového oblúka sú gombíkovité, stredné paličkovité. Ozubené čeriesla majú na doštičke zväčša 4 zuby za zadnom okraji, zadná časť je silne zahnutá, s 1 až 2 radmi zubov. Sfarbenie tela je podľa prostredia. Na rozsiahlych nádržiach je svetlo modré až strieborné, v riekach a potokoch skôr tmavšie, do hnedozelená. Zadný okraj chvostovej plutvy je mierne vykrojený v troch miestach, neskôr je úplne rovný. V období rozmnožovania sa pstruh dúhový vyznačuje silným migračným pudom a tiahne vysoko proti prúdu riek. Po výteru sa vracia spať do jazier, alebo spodných úsekov riek.

Výskyt:

Je rozšírený od Aljašky po Kaliforniu a v Severozápadnej Ázii. Druhotne bol vysadený v mnohých miestach Severnej Ameriky, v Európe, Južnej Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Afrike. V Európe je rozšírený najmä v jej severných častiach a to od britských ostrovov cez časť Islandu, Škandinávsky polostrov, po jej južnejšie časti, od Španielska cez Francúzsko, sever Talianska, časť grécka, a Rusko. Veľmi rozšírený je aj v strednej Európe, kde je obľúbenou športovou rybou. Obýva rieky, riečky, potôčiky, podhorské ale aj nížinné nádrže. Migrujúca forma žije prevažne v mori a v ústiach riek. Pstruhy dúhové na rozdiel od pstruhov potočných nie sú stanovištné ryby, a často migrujú. Ale aj tu je výnimka, veľké jedince často majú svoje stanovište na riekach v okolí rôznych prekážok. Na nádržiach ryby migrujú v húfoch za potravou. Pstruh dúhový nie je taký náročný na teplotu a okysličenosť vody ako pstruh potočný. Teplota na povrchu hladiny môže dosiahnuť aj 26 až 28 °C. Pstruhy dúhové sa môžu chovať aj v mori, kde je ich rast ešte rýchlejší. Stanovišťa pstruha dúhového na rieke sú takmer zhodné so stanovišťami pstruha potočného, s výnimkou silných prúdov. Račej sa zdržiavajú v hlbokých tíšinách a víroch, ale aj tu je výnimka. Pstruha dúhového môžeme nájsť aj v silných prúdoch s podmienkou že je na dne nejaký veľký balvan, so spätným prúdom, kde pstruhy nachádzajú útočište, keď im dochádzajú sily.
Potravový režim:

Pstruhy dúhové majú veľmi podobné potravné spektrum ako pstruhy potočné. Plôdik sa spočiatku živí dafniami, nálevnikmi, ale veľmi rýchlo prechádza na hrubšiu potravu v podobe hmyzu, kôrovcov a ešte v priebehu prvého roka života na vodné slimáky a rybky. Na jazerách tvoria hlavnú zložku ich potravy pakomáre a komáre, ktoré sa tam hojne vyskytujú. Taktiež lovia rôzne nymfy, podenky, typule, larvy pošvatiek a potočníkov. Vo vodách kde sa vyskytuje veľa plôdiku kaprových rýb, si pstruhy rýchlo zvyknú na spestrenie svojho jedálneho lístka touto výživnou potravou. Nie je nič neobvyklé nájsť u 30 cm pstruha dúhového plotičky o veľkosti 10 cm. Pstruh dúhový je v tejto veľkosti dravý ako šťuka, a hejno týchto malých rybiek pri love často ženie až ku brehu do plytčín, kde ich nenásytne loví. Za búrkového počasia pstruhy dúhové často plavú tesne pod hladinou a za silného vetra tam lovia potravu. V takom čase často plávajú do hĺbok proti vetru, a keď dorazia k protiľahlému brehu, hľadajú potravu vo vodnom stĺpci alebo priamo na dne. Pri kľudnej hladine a bezvetrí pstruhy dúhové často zbierajú z hladiny malý hmyz. Pri rojení hmyzu pstruhy lovia stúpajúce nymfy. Larvy pakomarov a vážok sú pre pstruhov obľúbeným zdrojom potravy.
Rozmnožovanie:

Pstruh dúhový pohlavne dospieva vo veku 2 alebo 3 rokov. V oblastiach svojho pôvodu sa neresí podľa teploty vody a formy od novembra do mája. V každej znáške je asi 3000 až 4000 ikier. Pri teplote vody okolo 7 °C trvá inkubačné obdobie približne dva mesiace. Žĺtkové vrecúško sa vstrebe za jeden až dva mesiace. Rozmnožovanie prebieha podobne ako u pstruha potočného. Forma pstruha dúhového v Amerike nazývaná steelhead je veľmi putovný druh, tak ako pstruh morský. Do sladkých vôd podniká dlhé trecie ťahy. Ostatné obdobie svojho života trávi v hĺbkach Tichého oceánu ďalekými cestami za potravou.